Doliansky historický chodník

Hlavná tabuľa chodníka je umiestnená pri autobusovej zastávke. Na nej je stručná história obce a ručne maľovaná mapa dediny. Čísla  v krúžku upozorňujú na jednotlivé zastávky, ktorých názov je viacjazyčný. Texty na jednotlivých informačných tabuliach sú v slovenčine, angličtine a nemčine. Ku každej ďalšej tabuli je šípka, ktorá určuje smer chodníka.

V roku 2023 sme dali tabule opäť potiahnuť novou fóliou, nakoľko už boli nielen poveternostnými podmienkami poškodené.

1. Pomník Juraja Fándlyho (kultúrna pamiatka)

Tento kamenný pomník postavila v roku 1926 Matica Slovenská na počesť Juraja Fándlyho, najplodnejšieho slovenského spisovateľa prelomu 18. a 19. storočia. Na pomníku sú umiestnené tri tabule s textom. Na centrálnej strane je text: „Jurovi Fándlymu, slovenskému buditeľovi a spisovateľovi, ktorý v tejto obci zomrel 7. marca 1811. Matica Slovenská.“ Na ľavej strane je zasa text: „V tejto obci Juraj Fándly prežil svoju mladosť, tu žil na odpočinku, zomrel 7. marca 1811 a je tu pochovaný. Doľany 1990“. A nakoniec, na pravej strane je citát z Fándlyho ódy Prátelské porozumení: „Kde som mal za mladu radost, v temto miste radostném, tam som sa na starost usadzil, k pokoju poslednému. Juraj Fándly, 1807“.

2. Rodičovský dom Juraja Fándlyho (kultúrna pamiatka)

Z tohto domu pochádzal Juraj Fándly, významný slovenský spisovateľ, národný buditeľ. Juraj Fándly sa narodil 21. 10. 1750 v susednej obci Častá. Nakoľko však obaja jeho rodičia boli Doľančania, po pár rokoch pobytu v Častej, sa vrátili do Dolian.Fándly vyštudoval teológiu a v roku 1777 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil v Seredi, v Lukáčovciach a v Naháči. V roku 1807 odišiel do predčasného dôchodku do Dolian. Za rodičovským domom si postavil svoj vlastný dom, v ktorom prežil posledné roky života. Tu aj zomrel 7. 3. 1811. Fándly bol popredným predstaviteľom bernolákovského hnutia, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, spisovateľom, básnikom, historikom, popularizátorom hospodárskej vedy a zdravovedy. Jeho prvým dielom bola Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diablom, ktorá vyšla v roku 1789. Je to vôbec prvé dielo napísané v prvej kodifikovanej slovenčine, v tzv. bernolákovčine. V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie diela najmä z oblasti vzdelávania roľníkov (Piľní domajší a poľní hospodár, O uhoroch aj včelách, Slovenskí včelár a ďalšie), histórie (Compendiata Historia Gentis Slavae - Krátke dejiny slovenského národa) a náboženstva (Príhodné a svátečné kázňe, Každodenné rozjímaní o smrti a ďalšie). Celkovo napísal alebo spracoval asi 38 titulov.

3. Mestská veža/Zvonica (kultúrna pamiatka)

Vznik kamennej veže nie je písomne doložený, predpokladá sa, že bola postavená v súvislosti s povýšením obce Ompitál na mestečko, pravdepodobne v 2. polovici 16. storočia ako mestská veža. Má štvorcový pôdorys o rozmeroch 4,5 x 4,5 m a výšku 18,2 m. Slúžila ako zvonica a azda aj ako pozorovacia strážna veža pred neočakávaním vpádom nepriateľa v období vojen. Z uvedených dôvodov bol v minulosti na veži umiestnený zvon. V pôvodnej dispozícii bolo prízemie veže otvorené, slúžilo ako prechod ponad potok a vchod do veže sa nachádzal na prvom poschodí. Na rozdiel od tisícok iných veží má táto veža aj jednu unikátnu zvláštnosť. Je ňou jej umiestnenie nad tečúcim potokom. O tejto jedinečnosti píše Juraj Fándly vo svojej histórii Dolian s miernym patriotizmom ako o obdivuhodnej európskej rarite, pretože „takúto raritu nemá ani Viedeň, ani Paríž, ani Rím ...“

4. Rodičovský dom Juraja Palkoviča (kultúrna pamiatka)

V tomto dome prežil časť detstva a sem sa i v dospelosti vracal Juraj Palkovič, veľký mecén slovenskej literatúry, prekladateľ a vydavateľ. Juraj Palkovič sa narodil 24. 4. 1763 vo Veľkých Chlievanoch. Keďže však obaja jeho rodičia boli pôvodom Doľančania, po niekoľkoročnom pobyte vo Veľkých Chlievanoch sa pravdepodobne v roku 1774 natrvalo vrátili aj s Jurajom do Dolian. Palkovič vyštudoval teológiu a v roku 1788 bol vysvätený za kňaza. Počas svojho života zastával vysoké cirkevné hodnosti, bol kanonikom, archidiakonom a od roku 1825 svätoštefanským prepoštom v Ostrihome, kde aj 21. 1. 1835 zomrel. Palkovič ako štedrý mecén podporoval mnohých slovenských literátov, napr. básnikovi J. Hollému vydal svojím nákladom diela Rozľičné básňe, Aeneida, Svatopluk a Cirillo-Metodiada, po smrti A. Bernoláka vydal v šiestich zväzkoch jeho päťjazyčný Slovár Slovenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí a finančne sa podieľal aj na vydaní ďalších diel H. Gavloviča, M. Rešetku a A. Rudnaya. Sám Palkovič bol literárne činný, preložil niekoľko diel z nemčiny, gréčtiny a latinčiny. No jeho životným dielom je preklad celej Biblie do bernolákovskej slovenčiny, ktoré vydal vlastným nákladom v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Je to vôbec prvý knižne vydaný preklad Biblie v slovenčine!

5. Rodičovský dom Vincenta Lechoviča

Z tohto domu pochádzal Vincent Lechovič, misionár na indonézskom ostrove Timor, spisovateľ, prekladateľ, hudobný skladateľ a vydavateľ diel v domorodom timorskom jazyku davančine a v indonézštine. Vincent Lechovič sa narodil 14. 6. 1922 v Doľanoch. Študoval filozofiu a teológiu na Slovensku i v Taliansku. V roku 1949 bol v Ríme vysvätený za kňaza. Hneď v nasledujúcom roku 1950 odišiel ako misionár na indonézsky ostrov Timor, kde pôsobil až do roku 1979. V tom roku utrpel mozgovú porážku a čiastočne ochrnul. Tým sa jeho aktívna misionárska činnosť skončila a zvyšok života prežil v misijnom dome v Mödlingu v Rakúsku. Tam aj zomrel 24. 10. 1995. Ako misionár sa významným spôsobom podieľal na rozvoji domorodej timorskej literatúry a hudby. Počas svojho pôsobenia spracoval a vydal v domorodej davančine alebo v indonézštine nasledujúce diela: modlitebnú knižku, tri náboženské spevníky, preložil časti Starého a Nového Zákona, napísal jednu divadelnú hru a druhú preložil z nemčiny, vydal Katechizmus a napísal Dejiny farnosti Soe. Azda všetky tieto knihy vydal vlastným nákladom, prípadne z darov rôznych dobrodincov. 

6. Farský kostol (kultúrna pamiatka)

Existenciu kostola nepriamo dosvedčuje prvá písomná zmienka o Doľanoch z roku 1390. Pôvodne gotický kostol pochádza zo 14. storočia. Kostol bol vôkol opevnený kamenným obranným múrom, pôvodne aj so strieľňami. Obranný múr sa z väčšej časti zachoval dodnes. Kostol bol v priebehu stáročí viackrát prestavaný a rozšírený. V roku 1664 sa začala stavať nová, väčšia loď kostola. V roku 1678 bola loď kostola zvýšená a pôvodný strop z dosák nahradený murovanou klenbou. V čase medzi rokmi 1731 – 1756 bola postavená nová sakristia a stará, vlhká bola neskôr, v období medzi rokmi 1756 – 1781, zbúraná.  V rokoch 1782 – 1786 bol kostol rozšírený o murovaný chór. V rokoch 1832 – 1834 bol kostol opäť rozšírený o kostolnú vežu. Stavbu vtedy z väčšej časti financoval Juraj Palkovič. Posledné rozšírenie bolo vykonané v roku 19xx, kedy bola predĺžená sakristia na pravej strane kostola. Šírka kostola je 13,8 metra a dĺžka 36,4 metra.

7. Kalvária

Kalvária pochádza z roku 1894. Pozostáva z klasického počtu 14 kaplniek postavených v novogotickom štýle. Výjavy krížovej cesty sú namaľované na plechu. Kalvária končí na temeni vŕšku. Hneď za kalváriou, akoby boli jej súčasťou, sa nachádzajú tri vysoké kamenné kríže. Pochádzajú však ešte z roku 1758 a zaobstaral ich vtedajší farár Jozef Plecho. Stredný znázorňuje ukrižovaného Ježiša a dva postranné ukrižovaných zločincov. Kalváriu dal postaviť doliansky rodák Konštantín Várdai. Ako akademický profesor kreslenia bol Várdai zároveň aj autorom architektonického návrhu a autorom obrazov v kaplnkách. Várdai pôsobil na budapeštianskej Vysokej škole (teraz Univerzite) výtvarných umení celých 46 rokov po tom, čo v rokoch 1871 až 1875 vyštudoval Maďarskú kráľovskú štátnu školu učiteľov kreslenia. Jeho zásluhou bola zavedená výučba kreslenia nielen na vysokých, ale aj na stredných školách. Po smrti manželky v roku 1923 sa často zdržiaval v Doľanoch, kde podporoval cirkev a chudobných. Okrem kalvárie je autorom aj kaplnky na cintoríne v Častej. Zomrel 23. 4. 1936 v Doľanoch. Jeho hrob s typickým tehličkovým obkladom sa nachádza vpravo od kalvárijnej cesty asi po 50 m.

8. Kostolík sv. Šebastiána 

Kostolík sv. Šebastiána sa nachádza na temeni kalvárijného vŕšku. Bol postavený v barokovom slohu v roku 1708 z pozostalosti farára Pavla Hartpergera (pôsobil v Doľanoch v rokoch 1659 – 1673 a 1677 – 1685). Kostolík má dĺžku 8,2 metra a šírku 6,5 metra.  


9. Kostolík sv. Leonarda (kultúrna pamiatka)

Kostolík pochádza zo 14. alebo 15. storočia a je postavený v gotickom slohu. Zvláštnosťou kostolíka je, že jeho ľavá strana je zasadená do skalného masívu, ktorý tvorí väčšiu časť tejto strany. Veľká skala tak prečnieva do kostolíka a vypĺňa priestor pod dreveným chórom. Niekedy po roku 1645 bol kostolík rozšírený o kaplnku, pristavenú zozadu kolmo na pôvodný kostolík. Takže súčasný kostolík má nepravidelný pôdorys písmena L o rozmeroch približne 14,1 x 17,3 metrov. Dnes je to už jediný stredoveký kostolík v širšom okolí. Za kostolíkom sa nachádza malá jaskynka. Podľa starobylej miestnej ľudovej povesti, táto jaskyňa voľakedy viedla až do Francúzka a sv. Leonard ňou prišiel z Francúzka do Dolian. V dávnej minulosti žili neďaleko kostolíka pustovníci. Posledným pustovníkom ktorý tu žil pravdepodobne do roku 1759, bol istý Remígius z Moravy. Kostolík je známy v širokom okolí, pretože katolícki veriaci z Dolian a okolitých obcí sem každoročne na siedmu nedeľu po Veľkej noci konajú púť. Zachovala sa tiež od nepamäti tradovaná ranná pobožnosť v kostolíku, ktorá sa koná po sviatku sv. Leonarda (6. 11.) každú nedeľu o 5. hodine ráno až do Veľkonočného pondelka.


10. Hrob Juraja Fándlyho na dolianskom cintoríne

Ako sa chodník realizoval

V auguste 2013 sme zrealizovali zatiaľ náš najnáročnejší projekt - Doliansky historický chodník. Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore spoločnosti Baumit a Centra pre filantropiu, n.o. (CPF) z programu Tu sa nám páči tu chceme žiť.  Získali sme financie vo výške 1 140 EUR, ktoré sme investovali do výroby tabúľ. 

Prácu na realizácii chodníka všetci zúčastnení robili zadarmo. Grafický dizajn a celkový imidž chodníka vypracoval Ing. Daniel Ďurďovič. Ilustrácie zrealizoval akademický maliar Ferko Malík (člen spolku). Kreslený pohľad na obec z vtáčej perspektívy je neprekonateľný. Vďaka tomu, že namaľoval aj každú historickú pamiatku chodníka, celý projekt pôsobí kompaktne. Preklad do nemčiny spravila Anna Gubišová

Vďaka nadšencom, ako aj sponzorským darcom - Vladimírovi Hašanovi (daroval nám štrk) a Drahomírovi Jakušovi (daroval nám cement) - sme dokázali zrealizovať chodník, ktorý je skutočne na profesionálnej úrovni.


Na tvorbe chodníka spolupracovali členovia spolku:

Hlavný koordinátor     - Peter Marianyi

Text                                - Jozef Krchnák

Preklad do angličtiny  - Tatiana Heldová  (vypracovanie projektu a komunikácia s CPF)


Budovanie chodníka (hĺbenie jám, betónovanie stĺpikov, osadenie tabúľ):

Peter Marianyi, Jozef Krchnák, Pavol Vadovič, Jozef Brestič, Marek Brziak (nečlen), Ján Šulka

                    

 

Marek Brziak, Peter Marianyi, Jozef Brestič a Jozef Krchnák hĺbia jamu pri sv. Šebastiánovi.  

Najťažšie bolo vynášanie betónu na kopec.  Jozef "Guiseppe" Brestič to zvládol.

S Baumitom sa veselo miešalo, jamy sa hĺbili, tabule osádzali. Všetko pod pozorným dohľadom spoluobčanov.