Opis

Brslen bradavičnatý (Euonymus verrucosus) je jedovatý, opadavý, hustý ker dosahujúci výšky 3, výnimočne až 5 metrov. Je to jeden zo dvoch druhov rodu brslen rastúcich v Slovenskej republike. Opadavý, hustě vetvený ker dorastajúci do výšky od 2 do 5 m s pomerne plytkým vláknitým koreňovým systémom. Oblé vetvy, majúce z počiatku zelenú a neskôr hnedú farbu, sú hustopokryté hnedými až čiernymi "bradavicami"; sú to korkové lenticely (prieduchy), ktorými môže prúdiť vzduch z vnútorného pletiva. Staré vetvy stojace takmer zvislo majú kôru šedú a jemne popraskanú. 

Výskyt

Rastlina strednej a východnej Európy a z časti aj Ázie. Západná hranica areálu rozšírenia vedie cez Rakúsko, východ Slovenskej republiky a Poľsko, severná hranica južným a východným pobřežím Baltského mora, južná Balkánskym polostrovom a na východe siaha cez Ural a Kaukaz až na Ďaleký východ. V Slovenskej republike sa vyskytuje vo väčšom počte iba na juhu Moravy a ostrovčekovito severnejšie pri Hraniciach, Zábřehu a Hlučíne. Na juhozápade Moravy rastie riedko v dolinách okolo Dyje, Jihlavy, Oslavy a Svratky, zasahuje takmer až k Jihlavě. Rastie najčastejšie na humóznych, ľahších pôdach s neutrálnym až vápenatým podkladom, na výhrevných aj slabšie zatienených vysychajúcich miestach, ako sú podrasty svetlých listnatých lesov, slnečné svahy porastené kríkmi a teplé, chránené doliny. Vyskytuje sa v teplomilných spoločenstvách triedy. 

Listy

Listové púčiky sú špicaté, 2 až 4 mm dlhé, holé. K sebe rastúce listy rastúcich vetvičkách majú krátku chĺpkovú stopku, ich čepele sú dlhé 2 až 6 cm a široké 0,5 až 3,5 cm. Sú eliptického až vajcovitého tvaru, na báze sú klínovité až oblé a na vrchole špicaté, po obvode zúbkovito pílovité. Na vrchnej strane sú listy zelené, na spodnej šedozelené a jemne chlpaté, na jeseň sa jasne zafarbujú do rúžovej až oranžovej. 

Kvety

Pomerne nenápadné, štvormenné, ploché, voňavé (zapáchajúce) kvety o priemere 5 až 8 mm rastú na sa rozostúpených tenkých stopkách dlhých od 2 d do 5 cm. Tvorí 3 až 5-kvetý vidlan vyrastajúci z úžlabia listov pozdĺž celej dĺžky vetvičiek. Drobné kališné lístky majú obličkovitý tvar a na okrajoch sú chlpaté. Okrúhle korunné lupienky široko rozložené majú farbu žltozelenú a sú husté červenavo bodkované, takže vyzerajú ako hnedé. Z kvetného terča vyrastajú štyri tyčinky s prašníkom a jednoduchá čnenka s bliznou. Z terča taktiež vystupuje 4-puzdrový semenník pozostávajúci zo 4 plodolístkov, v každom puzdre sú po 2 vajíčka. Protandrické kvety sú najčastejšie obojpohlavné, zriedka len samčie (zakrslý pestík) alebo len samičie (zakrslé tyčinky). 

Semená

Kvety kvitnú v máji až júni (asi zo 40 % v noci), opyluje ich hmyz s krátkym sosákom (predovšetkým muchy), ktorý saje nektár vylučovaný v terči. Plody sú štvorné, zaoblené, 4-pouzdrové, holé tobolky asi 6 až 12 mm široké. V každom puzdre je po dozretí čierne semeno z polovice obalené žltooranžovým mäskom. Zrelá tobolka puká na chrbte a semená po 7 až 10 dňoch visí na zvláštnom vlásku a lákajú vtákov. 

Plody

Dozrievajú v auguste až septembri; iba z asi 3 % kvetov sa vyvinú plody. 

Jedovatosť

Táto rastlina je takmer celá jedovatá, hlavne kôra konárov, korene i nechutné plody; všetky tieto časti obsahujú mimo iného glykosid evonymin zo skupiny náprstníkových glykosidov. Otravy, zaznamenané predovšetkým u detí, sa prejavujú podráždením zažívacieho ústrojenstva, zvracaním, studeným potom, hnačkou a slabým účinkom na srdce.

Využitie

V minulosti sa zo semien lisoval olej na svietenie a k výrobe mydiel, z kôry koreňov sa získaval latex na výrobu gumy a lesklé žlté drevo sa používalo k drobným rezbárskym prácam. V súčasnosti sa brslen bradavičnatý vysádza v obmedzenom rozsahu; pre nádherne sfarbené jesenné listy a dekoratívne plody ako okrasná drevina do parkov a pretože znáša strihanie, aj do živých plotov. Často zplaňuje.