Dub zimný

Quercus petraea

Opis

Dub zimný (Quercus petraea) je opadavý strom, ktorý môže dorásť do výšky 20–40 metrov. Má mohutnú, rozvetvenú korunu a silný kmeň s hrubou, sivobielou alebo šedohnedou kôrou, ktorá sa v starobe olupuje v tenkých prúžkoch. Je známy svojou odolnosťou voči chladnému podnebiu a dlhodobou životnosťou.

Listy

Listy sú striedavé, jednoduché, elipsovité alebo kopijovité, dlhé približne 5–12 cm. Okraje majú zubaté alebo laločnaté zuby. Na vrchu sú tmavozelené a lesklé, na spodnej strane svetlejšie alebo matné. Na jeseň sa listy sfarbujú do žlto-hnedých odtieňov.

Kvety

Kvitne na jar, zvyčajne v apríli alebo máji. Kvety sú drobné, žltkasté alebo zelenkavé a zhromaždené v strapcoch. Mužské kvety produkujú peľ a sú usporiadané v strapcoch, zatiaľ čo samičie kvety sú menej nápadné.

Plody

Plody sú žaludy, ktoré dozrievajú na jeseň po asi 6–7 mesiacoch od kvitnutia. Sú väčšinou hnedé alebo tmavohnedé, s tvrdým jadrom a krátkou stopkou. Žaludy sú chránené kalichom a často obsahujú jedlé jadro, ktoré je bohaté na škrob a tuky.

Pôvod

Dub zimný pochádza zo strednej a západnej Európy. Je to pôvodná rastlina v týchto oblastiach a patrí medzi najrozšírenejšie druhy dubov v európskych lesoch.

Výskyt

Vyskytuje sa najmä v listnatých lesoch, na suchších až stredne vlhkých pôdach. Uprednostňuje slnečné alebo polotienisté stanovištia a je odolný voči mrazu aj vetru. Často rastie spoločne s inými dubmi či bukmi.

Použitie

Drevo dubu zimného je veľmi pevné, tvrdé a odolné voči opotrebeniu. Používa sa na výrobu nábytku, podláh, sudov na víno či liehoviny a remeselných výrobkov. Žaludy slúžia ako krmivo pre zvieratá alebo sa spracovávajú na výrobu múky či extraktov v ľudovej medicíne.

Rozdiely medzi dubom zimným a dubom cérovým

Kritérium Dub zimný (Quercus petraea) Dub cérový (Quercus cerris)

Výskyt Častejšie v strednej a západnej Európe, Pochádza zo Stredomoria, rozšírený v južnej Európe,

na suchších, vápenatých pôdach najmä na teplejších a suchších miestach

Kôra Sivobiela alebo šedá, jemne praskajúca, Hnedá alebo tmavohnedá, hrubšia,

hladká alebo s jemnými prasklinami hlboko praskajúca s výraznými brázdami

Listy Striedavé, elipsovité alebo kopijovité, Podobné listy, ale často sú väčšie a majú menej výrazné zuby;

zubaté okraje, tmavozelené na vrchu na jeseň sa sfarbujú do žlto-hnedých odtieňov

Žaludy Menšie, asi 1–2 cm dlhé, dozrievajú po 6–7 mesiacoch, Väčšie žaludy (až 3–4 cm), dozrievajú neskôr (po 1 roku),

kalich ich čiastočne zakrýva kalich ich úplne zakrýva a má výrazné bradavky

Drevo Pevné, tvrdé, odolné voči opotrebeniu Tuhé, pevné, ale s odlišnou štruktúrou;

využíva sa podobne ako u iných dubov

Aké druhy ešte existujú?

Okrem dubu zimného (Quercus petraea) a dubu cérového (Quercus cerris) patria medzi významné európske druhy:

Dub letný (Quercus robur) – najrozšírenejší dub v severnej Európe. Má silný kmeň a veľké žaludy. Kôra je sivá a hlboko praskajúca.

Dub španielsky (Quercus faginea) – rozšírený v južnej Európe; má podobné listy ako ostatné duby.

Dub červený (Quercus rubra) – pôvodom z Ameriky, vysadený aj v Európe ako okrasný strom.

Dub biely (Quercus alba) – americký druh s bledou kôrou a svetlými žaluďmi.