Pinus sylvestris
Opis
Borovica lesná je vždyzelený strom, dosahujúci výšky približne 20–40 m (niekedy aj viac). Kmeň je rovný, koruna ku hornej časti zaoblene kopcovitá; kôra mladých jedincov je červenohnedá, u starších stromov hrubá a šupinatá s oranžovým podkladom. Ihly sú jemné, riedke na konároch, nasledujúce na dvojiciach. Plodné obdobie prevažuje na jeseň; drevo svetlosivé až ružovo-béžové s jemnou štruktúrou.
Ihličie
Ihly v pároch (po dve) vyrastajú z krátkych výhonkov. Dĺžka ihličia je približne 4–7 cm (niekedy až 8 cm). Farba je jemne zelená, na starších stromoch môže byť modrosivá. Životnosť ihličia je 2–4 roky na strome, následne vymieňané novými ihlicami. Povrch má hladký, so sivastým nádychom na starších ihloch.
Kvety
Borovica lesná je jednodomá: na jednom strome nájdeme samčie aj samičie kvety. Samčie kvety sú malé, žltozelené, zhromaždené v sigmoch alebo strapkách. Samičie kvety sú plasticky menšie, tvoria súkvetia, z ktorých neskôr vznikajú šišky.
Plody
Plody sú šišky, dozrievajúce 2–3 roky po opelení. Šišky sú dlhé približne 4–7 cm, uzavreté v čase dozrievania. Pri dozrievaní sa šišky otvárajú a uvoľňujú semená s krátkymi chvostmi na klíčenie. Semená majú dobrú klíčivosť a sú cenené pre svoje malé rozmery a letné vetvy.
Použitie
Drevo borovice lesnej je ľahké, pružné a dobre sa spracováva; používa sa v konštrukciách, stolárstve, na výrobu papiera a paliva. Často sa vysádza ako okrasný strom v parkoch, ale aj na lesné porasty a rekreačné zóny vďaka dlhej životnosti a odolnosti voči klimatickým vplyvom. Používa sa aj ako protierózna rastlina v lesných sadovníctvach a urbanizovaných krajinách.
Výskyt
Pôvodom severná Európa, severná Ázia a východná časť severnej Ameriky (zoširoka kultivovaná). Rozšírený druh boroviny v strednej a severnej Európe, od chladnejších po horské oblasti; uprednostňuje kyslú až neutrálnu pôdu, dobre osvetlené stanovištia a vlhkejšie veľké plochy.
Rozdiel medzi druhmi, ktoré sú v Arboréte Doľany
Základné rozdiely medzi borovicou lesnou a borovicou čiernou
Vlastnosť Borovica lesná (Pinus sylvestris) Borovica čierna (Pinus nigra)
Slovenský názov Borovica lesná / obyčajná Borovica čierna
Pôvod a rozšírenie Celá Európa, Sibír – rozšírená v borovicových lesoch, aj v chladnejších oblastiach Južná Európa, Balkán, Rakúsko – teplejšie a suchšie oblasti
Výška stromu 20–40 m, štíhly kmeň 20–40 m, robustný, pevný kmeň
Kôra V spodnej časti tmavohnedá, v hornej časti oranžovo-červená a odlupujúca sa Hrubá, tmavosivá až čierna, rozpukaná na dosky
Ihlice Po 2 v zväzku, kratšie (4–7 cm), modrozelené Po 2 v zväzku, dlhšie (8–15 cm), tmavozelené
Šišky Menšie (3–7 cm), svetlohnedé, vajcovité Väčšie (5–8 cm), tmavšie, tvrdšie
Koruna stromu Riedka, nepravidelná, často s oranžovým odtieňom Hustá, tmavozelená, súmerná
Koreňový systém Hlboký kolový koreň – odolná voči vetru Plytší, rozkonárený koreň – lepšie znáša sucho
Nároky na pôdu Rastie aj na chudobných, piesočnatých pôdach Uprednostňuje vápenaté a kamenisté pôdy
Odolnosť Odolná voči chladu a mrazu Odolná voči suchu, znečisteniu a vetru
Použitie Drevo – stavebníctvo, nábytok, papier; lesníctvo Výsadby v mestách, vetrolamy, odolné lesy, parky
Farba dreva Svetlé, mäkšie Tmavšie, tvrdšie a živicovejšie
🌲 Zhrnutie:
Borovica lesná – rastie v chladnejších oblastiach, má oranžovú kôru, kratšie ihlice a štíhly vzrast.
Borovica čierna – pochádza z teplejších krajín, má čiernu kôru, dlhšie tmavozelené ihlice, je odolná voči suchu a smogu.
Prehľad jednotlivých druhov borovíc