Pinus nigra
Opis
Borovica čierna je majestátny, vždyzelený ihličnatý strom, ktorý dorastá do výšky 20 až 40 metrov. Má priamy kmeň pokrytý tmavohnedou až čiernou hlboko popraskanou kôrou. Jej hustá a široká koruna je charakteristická tmavozelenými ihlicami, ktoré rastú vo dvojiciach a môžu byť dlhé až 15 cm. Borovica čierna patrí medzi najodolnejšie druhy borovíc a dokáže rásť na veľmi nepriaznivých miestach, vrátane skalnatých a suchých pôd. Vyžaduje slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu, no dokáže sa prispôsobiť aj suchým a kamenistým podmienkam. Často sa vysádza na spevnenie eróziou ohrozených svahov a ako vetrolam.
Ihličie
Ihly Pinus nigra sú až 10-15 cm dlhé, rastú vo dvoch vo zväzku, sú tuhé, hrubé a špicaté, tmavozelenej farby.
Kvety
Kvitne v máji, pričom jej samčie kvety sú žltkasté a samičie červenofialové.
Plody
Plodmi sú vajcovité šišky dlhé 5 až 8 cm, ktoré dozrievajú na jeseň druhého roka po opelení. Semená sú okrídlené a šíria sa vetrom. Borovica čierna je dôležitým zdrojom potravy pre lesné vtáctvo, ktoré sa živí jej semenami.
Použitie
Drevo borovice čiernej je husté, živicové a veľmi odolné. Využíva sa na stavebné účely, výrobu železničných podvalov, stĺpov a papierenskú celulózu. Tradične sa z jej živice získaval terpentín a decht, ktoré sa používali na ošetrenie dreva a pri výrobe liečiv.
V minulosti bola borovica čierna považovaná za ochranný strom a jej výskyt blízko obydlí mal symbolizovať silu a vytrvalosť.Borovica čierna poskytuje útočisko pre mnohé druhy vtákov a hmyzu. Jej husté konáre sú ideálne pre hniezdenie vtákov, zatiaľ čo šišky slúžia ako zdroj potravy pre veverice a niektoré vtáky. Živica, ktorú strom produkuje, má antibakteriálne vlastnosti a v prírode slúži ako ochrana pred škodcami. Je pestovaná kvôli drevu i ako okrasný strom. Zalesňovanie zdevastovaných plôch napríklad po ťažbe alebo po neúmernej pastve. U nás nepôvodná
Výskyt
Borovica čierna pochádza z horských oblastí južnej Európy - od Španielska po Krym. Rakúska severná odroda sa nachádza v horách Rakúska, Juhoslávie, Grécka a Albánska.
Borovica čierna je symbolom odolnosti a krásy prírody. Jej schopnosť prosperovať aj v náročných podmienkach z nej robí nenahraditeľnú súčasť lesov a krajiny.
Rozdiel medzi druhmi, ktoré sú v Arboréte Doľany
Základné rozdiely medzi borovicou lesnou a borovicou čiernou
Vlastnosť Borovica lesná (Pinus sylvestris) Borovica čierna (Pinus nigra)
Slovenský názov Borovica lesná / obyčajná Borovica čierna
Pôvod a rozšírenie Celá Európa, Sibír – rozšírená v borovicových lesoch, aj v chladnejších oblastiach Južná Európa, Balkán, Rakúsko – teplejšie a suchšie oblasti
Výška stromu 20–40 m, štíhly kmeň 20–40 m, robustný, pevný kmeň
Kôra V spodnej časti tmavohnedá, v hornej časti oranžovo-červená a odlupujúca sa Hrubá, tmavosivá až čierna, rozpukaná na dosky
Ihlice Po 2 v zväzku, kratšie (4–7 cm), modrozelené Po 2 v zväzku, dlhšie (8–15 cm), tmavozelené
Šišky Menšie (3–7 cm), svetlohnedé, vajcovité Väčšie (5–8 cm), tmavšie, tvrdšie
Koruna stromu Riedka, nepravidelná, často s oranžovým odtieňom Hustá, tmavozelená, súmerná
Koreňový systém Hlboký kolový koreň – odolná voči vetru Plytší, rozkonárený koreň – lepšie znáša sucho
Nároky na pôdu Rastie aj na chudobných, piesočnatých pôdach Uprednostňuje vápenaté a kamenisté pôdy
Odolnosť Odolná voči chladu a mrazu Odolná voči suchu, znečisteniu a vetru
Použitie Drevo – stavebníctvo, nábytok, papier; lesníctvo Výsadby v mestách, vetrolamy, odolné lesy, parky
Farba dreva Svetlé, mäkšie Tmavšie, tvrdšie a živicovejšie
🌲 Zhrnutie:
Borovica lesná – rastie v chladnejších oblastiach, má oranžovú kôru, kratšie ihlice a štíhly vzrast.
Borovica čierna – pochádza z teplejších krajín, má čiernu kôru, dlhšie tmavozelené ihlice, je odolná voči suchu a smogu.
Prehľad jednotlivých druhov borovíc