Plantoviščo

Slovenský doliansky unikát

Podľa rozprávania „dzedka“

Epizóda z cyklu „Dzedko hovorili“. (Cyklus pripravujeme)

Ompitál – dnešné Doľany - majú slovenský a snáď i európsky unikát, ktorý volajú „Plantoviščo“ (názov odvodený od slova planta – priesada). Rozprávame o kúsku rokmi zúrodnenej zeme pod „cmiterom“ (rozumej cintorín), v blízkosti ktorej bola neveľká vodná plocha „Barina“, s vodou ktorej si ľudia svoje políčko polievali. Dnes tam stojí rodinný dom. Barinu vysušili, či znížili aj vlhkosť „plantovišča“, kedysi ho vraj nebolo treba tak často polievať, ako je tomu dnes. Miestni rodáci si tu v počiatkoch pestovali prevažne priesady kapusty a následné desaťročia i zemiačiky – „krumple, fazulu, oharky, mrkvu, petržál“ a iné plodiny.

Ako vzniklo? Dzedko hovorili – volajako takto:

„ Jur Fandel – knaz a múdry to človek dal nékedy okolo roku 1800 rozparceluvat čast svého humna – dzedovizne čo mal po rodičóch. Každej chalupe pripadlo políčko tak 1,5x2 m, dze si pestuvali plantu – hlavne kapustu, lebo tá bola v tej dobe po zboží, krumplóf, cíceru, bóbu a fazule hlavné jedzený pre chudobných. Prevažne ženičky chodzili sadzit, okopávat, polívat a trhat zelinu. A starali sa rádne - lebo i podla plantovišča sa posudzuvali, kerá je porádna ženička a gazdiná. A též to bolo místo na stretávaný a debaty – dze si vymínali nálen skúsenosci a klebety ale i sadbové krumple a též handluvali fazulu, présady a inšé – do čo mál a potrebuvál. „

A takto sa nielen posmeľovali, vymieňali skúsenosti a pomáhali si, ale i upevňovali vzájomné vzťahy.

Nebola by škoda o takúto výnimočnosť prísť? Pod vymyslenou a neopodstatnenou zámienkou výstavby parkoviska, ktoré len tak mimochodom je potrebné raz do roka na púť, zničiť odkaz a myšlienku takého národovca a lokál patriota ako bol Fándly? Nebolo by lepšie vrátiť sa a obnoviť pôvodný zámer. Barinu už nemáme. Svojho času boli i ľudia, ktorí chceli zvaliť i mestskú vežu – našťastie sa im to nepodarilo. Zakopali potok miesto toho, aby vybudovali kanalizáciu a do dnešných dní zničili pôvodné čaro „mestečka“ (od kostolnej veže po spomínanú fortifikačnú mestskú vežu).

Necháme si zničiť i „plantoviščo“? A to iba preto, lebo osobný záujem, nedozierne ego, neznalosť - v horšom prípade i hlúposť - sú motivované nízkou podlosťou, urazenou ješitnosťou, klamstvami a vendetou.

Ak by starosta posúdil, že výstavba parkoviska je nevyhnutnosťou je možné za oveľa nižšie náklady vybudovať spevnením obvodu parku v tesnej blízkosti plantovišťa napr. zatrávňovacími dielcami. Odhadovaná kapacita pri kolmom státí do parku je niekoľko desiatok parkovacích miest.

„Plantoviščo“ je dedičstvom všetkých občanov Dolian a nie je majetkom starostu a poslancov, takže nemajú právo o ich majetku rozhodovať bez toho, aby ich o svojom zámere informovali. Tieto políčka dedili z generácie na generáciu a majú k nim vzťah. Samospráva musí k takémuto rozhodnutiu zrealizovať verejné zhromaždenie a až po odsúhlasení obyvateľov obce môže im na ich majetok siahnuť, napriek tomu, že sa rozhodli odňať im len časť plantovišťa, a to okraj. Ide o veľký zásah do práv občanov.

Ing. František Zigo

Prečítajte si Fándlyho knihu "Piľní poľní aj domajší hospodár" vo svojej pôvodnej podobe, napísanej v roku 1792.

Jur Fándly údajne v roku 1768, čiže vo veku 18 rokov, daroval svoj pozemok zdedený po otcovi obci.

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/305/Fandly_Pilni-polni-aj-domajsi-hospodar/1

Starosta Jozef Mruškovič a obecné zastupiteľstvo (volebné obdobie 2018 - 2022) s hlasmi v počte sedem, odňalo obyvateľom desiatky rokov udelené právo obhospodarovať pôdu, ktorá sa dedila, napriek tomu, že išlo o obecný majetok. V mestách sa vytvárajú pred panelovými domami vyvýšené záhony a ľudia si tam pestujú zeleninu. Tu v obci, kde to je alebo bolo bežné, sa to musí zrušiť, aby si svoje starosta a poslanci uspokojili svoje ego, že oni môžu, oni to urobia napriek želaniu obyvateľov. Hádam v nasledujúcich voľbách bude možné zvrátiť túto svojvôľu a Plantoviščo sa opäť vráti k svojmu účelu.

Plantoviščo z nadhľadu, keď si ešte ľudia obrábali svoje políčka.