Opis

Brest hrabolistý (Ulmus minor) je listnatý strom z čeľade brestovitých (Ulmaceae). Dorastá do výšky 20–30 metrov a má širokú, rozložitú korunu. Kmeň je rovný, kôra spočiatku hladká, neskôr tmavosivá až hnedá a hlboko rozpukaná. V mladosti rastie rýchlo, neskôr pomalšie. Patrí medzi typické stromy nížinných a lužných lesov. Listy

Listy 

Sú striedavé, vajcovité až elipsovité, na okraji pílkovité a majú asymetrickú bázu (spodná časť listu je na jednej strane dlhšia než na druhej). Dĺžka listov býva 4–9 cm, povrch je drsný na dotyk, zvrchu tmavozelený, zospodu svetlejší. Na jeseň sa sfarbujú do žlta až žltohneda.

Kvet

Kvety sú drobné, nenápadné, zelenkasté až červenkasté, bez korunných lupienkov. Objavujú sa skoro na jar (marec – apríl), ešte pred vypučaním listov. Sú obojetné a opeľované vetrom (vetromilné).

Plod

Plodom je nažka s blanitým krídelkom – tzv. samara. Má oválny až okrúhly tvar a jedno semeno uprostred. Plody dozrievajú v máji až júni a šíria sa vetrom na väčšie vzdialenosti.

Výskyt

Brest hrabolistý sa prirodzene vyskytuje v južnej a strednej Európe, zasahuje aj do západnej Ázie a severnej Afriky. V Slovenskej republike rastie najmä v nížinách a pahorkatinách, často v lužných lesoch, pri riekach a na úrodných pôdach. Uprednostňuje vlhké, živinami bohaté pôdy a slnečné stanovištia.

Využitie

Drevo brestu hrabolistého je tvrdé, pružné a dekoratívne, s výraznou kresbou. V minulosti sa používalo na nábytok, parkety, drevorezbu, kolesá a športové náčinie. Dnes sa využíva aj v záhradníctve a krajinárstve ako okrasná a tieniaca drevina. Má aj ekologický význam – poskytuje potravu a úkryt mnohým druhom hmyzu a vtákov.

V posledných desaťročiach sú bresty ohrozované chorobou nazývanou grafióza brestov, ktorú spôsobuje huba prenášaná kôrovcami. Táto choroba výrazne znížila populácie brestov v celej Európe.