O nás
Sme skupina nadšencov z malej podkarpatskej dediny Doľany v okrese Pezinok. Rozhodli sme sa vylepšovať vo svojom bydlisku všetko, čo sa dá. Zadarmo vo voľnom čase robíme rôzne aktivity pre svojich spoluobčanov a snažíme sa získať financie na vylepšenie svojho dedinského prostredia.
Na tejto webovej stránke si môžete prečítať, čo sme všetko urobili alebo čo všetko sme si zaumienili urobiť. Ak sa chcete pridať alebo máte nejaké nápady, napíšte nám: ozspolok.dolany@gmail.com.
Radi podporíme akúkoľvek aktivitu, ktorá zlepší život v našej obci. Takouto aktivitou je momentálne aj Občianska iniciatíva Zachráňme naše CHKO MK, ktorá sa po schválení MV SR zakladať v spolku organizačné jednotky, pretransformovala do takejto OJ pod názvom STOP priehrade nad Doľanmi a má svoju samostatnú webovú stránku, kde informuje o svojich aktivitách.
PRIEHRADU SA NÁM PODARILO ZASTAVIŤ
Rodák z Ompitálu (Dolian) Juraj Fándly vo svojej knihe "Historická rozprava o mestečku Ompitál a o jeho pamätihodnostiach" napísal:
"Najdrahší spolurodáci, ak vám ležia na srdci starobylé deje nášho domova a jeho chvála, doplňte svojou usilovnosťou, čo som ja nemohol odhaliť! Opovrhnite posmievačmi! Viem, pretože sám som to zažil, že nik sa nikdy všetkým nepáčil, ani sa nepáči."
A tak sa členovia spolku snažia zachytiť históriu Dolian, dávať ju do širokého povedomia a zlepšovať súčasný život v obci pre blaho všetkých.
Napísali o nás
RNDr. Mária Bizubová navštívila Doľany, keď písala knihu o náučných chodníkoch Slovenska. Ten náš, sa jej veľmi páčil. Nielen to bol dôvod, prečo sa v Doľanoch zastavila viackrát. Ako píše v tu uvedenom článku, rada k nám chodí aj kvôli geologickým zvláštnostiam, ktoré tu máme.
Je v prvom rade geologička, takže nás na túto zvláštnosť upozornila aj pri organizovaní výkladu o špecifických formách georeliéfu, ktoré sú pri kostolíku Sv. Leonarda.
V časopise Krásy Slovenska 3_4/2023 o nás opäť napísala.
Ďakujeme jej za pekné slová o Doľanoch.
Za tým asi niečo musí byť!
Som rodený Bratislavčan a precestoval som už pekný kúsok sveta. Blahorečím chvíli, keď sa moje pracovné povinnosti zredukovali na únosnú mieru a prijal som opakované pozvanie na návštevu Dolian. Už pri príchode do vašej obce som sa začal hanbiť, že som doteraz nespoznal takú prekrásnu lokalitu niekoľko kilometrov od Bratislavy. Sebakriticky som konštatoval, že som zrejme dlhoročný blbec, ktorý sa nechal niekoľko rokov opakovane pozývať na návštevu malebného prostredia, ale, žiaľ, vždy „zvíťazili“ iné povinnosti.
Po pár hodinách svojho prvého pobytu v Doľanoch som zistil, že celá atmosféra, do ktorej som doslova vhupol, je mojej „ulietanej“ bratislavskej duši blízka! Pripadal som si ako novorodenec, ktorý sa pomaly oboznamuje s okolitým, doteraz nepoznaným svetom!
Preto mi nedá, aby som vám neopísal svoje „novorodenecké pocity,“ ktoré som nadobudol síce len po pár hodinách svojho pobytu v Doľanoch, ale boli o to intenzívnejšie. Od prvého momentu informovania sa „kam mám ísť,“ či už to boli mladší alebo starší ľudia, vyžarovala z nich úprimná snaha nasmerovať nás správne, hoci videli na aute našu bratislavskú ŠPZ!
Keď sme sa po poznávacej jazde po Doľanoch dostali do Kultúrneho domu na 2. Ompitálsky jarmok, opäť som sa začal hanbiť, že neviem, že Ompitál niekto niekedy premenoval na Doľany! Čo som videl na jarmoku? Veľa ľudí z Dolian, ktorí poskytovali na posúdenie svoje obdivuhodné manuálne zručnosti na burze trefne nazvanej „Burza – všelibársčo.“ Nielen pre dospelých, ale aj pre deti tam boli nachystané prekvapenia, ktoré dokázali deti skutočne „patrične“ oceniť. Dozvedel som sa, že jedným z hlavných organizátorov bol „Spolok pre krajší život v Doľanoch.“ Je skutočne obdivuhodné, ako aktivity občianskych združení, ktoré vo veľkej miere supľujú povinnosti štátu, dokážu napriek svojmu zaznávaniu, neoceneniu, niekedy až dehonestácii zo strany štátu vytvoriť vo svojej lokalite neopakovateľne pozitívnu atmosféru.
Pri prechádzke po Doľanoch som nevychádzal z údivu, v akom dobrom stave sa nachádzajú cesty, ako sú udržiavané domy, predzahrádky, ochrany pred úrazom v potokoch. Nevychádzal som z údivu, že tu sa ešte každý, s kým sa stretnem, zdraví (aj som sa s radosťou tomu prispôsobil). Nevychádzal som z údivu, keď som videl koľko je pamätných tabúľ na domoch. Už teraz viem, že Doľančania si vážia svojich rodákov a prejavujú prekrásnu úctu ku svojim predkom!
A to som ešte iba kráčal ku Mlynu. Tam bola nachystaná pre návštevníkov nádherná atmosféra v podobe alternatívy posedenia vo voľnej prírode alebo v prekrásne upravenej bývalej stodole. Vynikajúco skĺbená história s realitou, veľmi ústretový majiteľ, s nesmierne zaujímavým výkladom o histórii mlynu, to sa jednoducho nedá nezopakovať!
V Doľanoch som skrátka zažil v súčasnej dobe už netradičný spôsob prejavu dobrosrdečnosti ľudí, ktorá vyžaruje z každého človeka, od malých detí až po starcov. A práve malé deti sa mi zdali byť úplne iné ako tie v Bratislave. Tie doľanské boli akosi pohľadom i svojim prejavom „nepoškvrnené veľkomestom“. Boli, podľa môjho vnímania, spontánnejšie, uvoľnenejšie vo svojom prejave a dokázali sa prejaviť krajším výrazom spokojnosti. Je to, samozrejme, môj názor, ktorý vznikol po krátkodobom pobyte v Doľanoch a treba ho asi aj tak brať!
Milí Doľančania, hlboko sa skláňam pred tým, čo ste dokázali zo svojej obce urobiť! Podľa mňa ste vytvorili oázu kľudu, pokoja a stánok neuveriteľne nákazlivej dobrej pohody. Kam sa hrabú renomované wellness centrá, predovšetkým ekonomicky zainteresované, ktorým ide len o peniaze. Už som také absolvoval i v nadštandardných podmienkach. Teraz už ale mám jasnú predstavu, že si treba vychutnať duševné wellness, napríklad v Doľanoch! A ja si ich chcem ešte opakovane vychutnávať!
Moje „vyznanie“ Doľanom som písal na etapy. O to viac som zvažoval, čo napíšem. Chcel by som napísať určite i viac, ale zatiaľ snáď len toľko, aby sa vám Doľančanom nepostavili hore nosy!
S úprimným pozdravom všetkým Doľančanom
doc. MUDr. Jaroslav Hinšt, CSc., mim. prof. SZU v.r.
emeritný prorektor Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave