Publikácia a články
Chodník, ktorý zrealizoval náš spolok bol začlenený aj do knihy Daniela Kollára a RNDr. Márie Bizubovej, ktorá nám volala pred jej vydaním a konštatovala, že prešla mnoho náučných chodníkov po Slovensku a náš je hádam najkrajší. Ďakujeme.
Pani RNDr. Máriu Bizubovú sme stretli pri kostolíku sv. Leonarda. Hovorila tam o zvláštnosti kopca, na ktorom je postavený, tak sme ju poprosili o článok, aby sa táto informácia dostala ku všetkým a aby Doľančania boli hrdí na obec, v ktorej žijú.
Čím ma ako geovedca oslovili Doľany
Cestu autom popod Malé Karpaty z Rače, kde žijem, do Trnavy, kde som pôsobila na Pedagogickej fakulte UK, mám veľmi rada. Na jej časté absolvovanie, hoci niekedy len po Častú či Trstín, som však mala aj iné dôvody, napr. návštevu pekární v Častej či Trstíne. Obec Doľany som vždy akosi míňala. Pred pár rokmi som pripravovala knižku o náučných chodníkoch Slovenska, ktorých tvorbe a propagácii sa venujem už dlhú dobu. Tak bol konečne dôvod zastaviť sa v Doľanoch. To, čo som videla ma očarilo. Super náučný chodník prezentujúci originálnym spôsobom pamätihodnosti a osobnosti obce, ale aj akási zvláštna aura v okolí Kalvárie a kostolíka sv. Leonarda. Vtedy som ešte netušila, že ma náhoda znovu privedie do tejto krásnej obce na kontakte Malých Karpát a Podunajskej nížiny.
Bývalé kolegyne z Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave mi ponúkli spoluprácu v rámci projektu: Proaktivity pre biodioverzitu v regiónoch Slovenska s cieľom poukázať na biodiverzitu rôznych území a jej vzťah ku geodiverzite formou exkurzií pre širokú verejnosť. Počas niekoľkých návštev som si vytvorila obraz krajiny Dolian situovaných podobne ako ostatné obce po oboch stranách Malých Karpát na náplavovom kuželi. Náplavový kužeľ je forma zemského povrchu, ktorá sa formuje vodným tokom na kontakte pohoria a nížiny alebo kotliny pri anomálnych zrážkach. Aj Podhájsky potok, založený na priečnom zlome SZ-JV smeru, má svoj náplavový kužeľ, ktorý sleduje zástavba obce. Vytvára ho už cca 2 mil. rokov počas prívalových situácií. Je tu aj niekoľko starších kužeľov datovaných ľadovými dobami, dnes ich využívajú vinohrady. Materiál, ktorý potok vynesie z pohoria, po skončení povodne ukladá. V zvislom smere je zrnitostne netriedený a neopracovaný. Sklon kužeľa je najväčší vo vrcholových častiach, kde sa ukladá najhrubší materiál. Smerom po toku sa sklon aj veľkosť častíc zmenšuje. Súčasný náplavový kužeľ sa dotvára pri každej väčšej povodňovej kalamite, v Doľanoch naposledy v roku 2011. Mala som čas aj na malý prieskum okolia Kalvárie. Kopec, na ktorom stojí, je výnimočný z viacerých dôvodov. Vrstvy hornín, ktoré ho budujú sú iba v okolí Dolian, preto sú nazvané dolianske. Sú zo zlepencov, brekcií, ale aj z pieskov a štrkov. Základ zlepencov tvoria vápencové štrky stmelené vápenatým tmelom, ktoré po pokvapkaní zriedenou HCl výrazne šumia (uniká CO2). Brekcie sú zasa z ostrohranných úlomkov dolomitu, ten na rozdiel od vápenca obsahuje viac horčíka. Dolianske vrstvy vznikali v mori, ktoré bolo v priestore dnešnej Podunajskej nížiny v mladších treťohorách, cca pred 14. mil. rokov. Zálivom zasahovalo do Malých Karpát, ktoré mu dodávali materiál podobne ako dnešnému náplavovému kužeľu. Nájdené skameneliny lastúrnikov, najmä ustríc, poukazujú na morský pôvod. Jaskyňa za kostolíkom sv. Leonarda patrí medzi pseudokrasové jaskyne. Vznikla mechanickým porušením hornín na puklinách alebo zlomoch.
Verím, že moja návšteva Dolian nebola posledná.
RNDr. Mária Bizubová
Mária Bizubová mala len desať rokov, keď jej učarili kamene. O niekoľko rokov neskôr sa rozhodla študovať geológiu. Na katedre fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave sa od nej trochu odklonila a začala sa venovať litogeografii – vedeckému odboru, ktorý skúma výskyt hornín v konkrétnej krajine a to, ako ovplyvňujú jej výslednú podobu. Jej hlavným odborom je však geomorfológia, teda veda o tvaroch zemského povrchu a procesoch, ktoré viedli k ich vzniku.
„Keď sa ľudia naučia vidieť v krajine to pekné a zaujímavé, keď spoznajú, ako vznikla, budú ju viac chápať a budú mať k nej lepší vzťah,“ hovorí. Preto prednáša nielen svojim vysokoškolským študentom, ale aj učiteľom, nadšeným ekológom, malým i veľkým členom Stromu života. Kniha Podunajsko, ktorej je spoluautorkou, bola preložená do viacerých jazykov. Predstavuje územia Slovenska, Maďarska a Rakúska. Na svete sú už aj dva diely Náučných chodníkov Slovenska (hotový je aj tretí), ktoré Mária Bizubová pripravila s Ivanom Ružekom a Otom Makýšom pre Strom života. Ministerstvo školstva ich schválilo ako doplnkovú učebnicu pre základné a stredné školy.
Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/855793/ucarili-jej-kamene.html
Náš chodník si všimli aj iné odborné kruhy, a tak šíri meno slávnych Doľančanov a našich historických pamiatok.