Arborétum Doľany

• Stromy pokrývajú okolo 30% našej planéty. 

• Produkujú kyslík, ktorý potrebujeme k životu a pohlcujú oxid uhličitý, ktorý vydychujeme. Jeden dospelý listnatý strom môže produkovať toľko kyslíka, že vystačí 10 ľuďom po celý rok.  

• Stromy tvoria les, ktorý môže ovplyvňovať aj regionálne počasie a vytvoriť svoju vlastnú mikroklímu. 

• Pomáhajú absorbovať prebytočnú vlahu, znižujú stratu pôdy, pomáhajú pri erózii a spomaľujú tok vody, čím zabraňujú záplavám. Skupiny stromov môžu taktiež slúžiť ako vetrolamy, pretože poskytujú oporu pre plodiny citlivé na vietor. Sieť koreňového systému dokáže stabilizovať veľké množstvo zeminy a pripraviť základ celého ekosystému proti erózii vetrom alebo vodou.

•  Stromy dokážu zachytiť znečisťujúce látky v ovzduší, ako napríklad oxid uhoľnatý, oxid siričitý a oxid dusičitý. Dokážu absorbovať rôzne toxíny z pôdy a táto jedinečná zručnosť je dôležitá najmä v oblastiach, kde sa nachádzajú kanalizácie alebo odtoky vody. 

• Stromy sú prírodné hlukové bariéry. Hluk sa zmierňuje, pretože v lesoch šuštia listy, šumia byliny a dôležitý je tiež spev vtáctva. Niekoľko dobre umiestnených stromov môže znížiť zvuk v pozadí o 5 až 10 decibelov, alebo teda asi o 50% pre ľudské uši. 

• Stromy či kry poskytujú ľuďom aj zvieratám potravu, a to ovocie, orechy, semená a šťavu, ale tiež umožňujú, aby v lesnej pôde rástli huby, lesné plody a chrobáky, ktoré sú pri potravinovom reťazci zjedené vtáctvom, králikmi, rybami a lesnou zverou. 

• Strom a iné rastliny žijúce v ich spoločnosti nás môžu liečiť. Mnohé lieky obsahujú liečivé rastlinné zložky. 

• Zo stromov sa vyrába papier, nábytok a drevo je základným stavebným materiálom. 

• Stromy vytvárajú liečivú energiu, a tak prechádzka lesom je dôležitým relaxačným prvkom. Naše celkové zdravie, odolnosť tela a dĺžka života závisia od kvality atmosféry.  Vzduch nasýtený zápornými iónmi, ktoré sú dôležité pre naše zdravie, je v prírodnom prostredí, ktorým u nás je les, vodopád, jazero a po búrke.  Bez stromov by neexistoval človek ani zvieratá.

Prakticky vo všetkých  organických ríšach  je možné nájsť zástupcov, ktorý sú aspoň v niektorej fáze života viazané na biotop stromu. Tieto organizmy sú označované ako saproxylické a sú priamo zapojené alebo závislé na rozklade drevnej hmoty živých či mŕtvych stromov hubami alebo na ďalších vzniknutých produktoch rozkladu. Mnoho druhov označovaných ako saproxylické, sú závislé na drevnom materiály inak ako na zdroji potravy. Sú to živočíchy používajúce stromy k hniezdeniu a reprodukcii  a takisto machy a lišajníky žijúce na povrchu dreviny. Sanačné zásahy by nikdy nemali viesť k významnému obmedzeniu množstva tlejúceho dreva na lokalite. Tlejúce drevo je významným fenoménom lesných ekosystémov, reprezentuje akúsi kontinuitu lesného ekosystému, keďže  spojuje i niekoľko generácií lesa. Doba rozkladu dreva je udávána od 20 do 180 rokov. Rozklad dreva, predovšetkým koreňov a pňov tak v mnohých  prípadoch presahuje obnovnú dobu porastu. Zanechanie odumierajúcich, mŕtvych, popadaných, hnijúcich alebo rozložených stromov v lese má veľký ekologický význam pre celý biotop. Pôvodné  druhy dubov sú v SR, ale bezpochyby i vo väčšej časti Európy, drevinou s najväčším významom, pokiaľ ide o pestrosť saproxylických druhov, ktoré ich  môžu využívať. Dôvody, prečo sú duby pre saproxylobionty natoľko významné, je niekoľko. Oproti niektorým iným druhom (napr. jaseňom) je ich výhodou to, že neprodukujú silne toxické látky, ktoré by obmezdovali spektrum ich obyvateľov. Naviac rastú v nížinách, kde je druhová bohatosť saproxylobiontov väčšia než vo vyšších nadmorských výškach. Ich najväčšou výhodou je ale zrejme to, že dorastajú  do značnej  veľkosti a dožívajú se vysokého veku. Vytvárajú pestrú škálu najrôznejších špecifických mikrostanovíšť (dutiny, zlomy, uvoľnená kôra, ...) Na jedinom strome naviac býva drevo živé, tak i mŕtve, a to v najrôznejšom stupni rozkladu.