Embedded Files
Naše občianske združenie získalo grant na obnovenie Arboréta Doľany. Postupne, ako ho budeme obnovovať, budeme na túto stránku pridávať informácie o stromoch, ktoré v našom arboréte sú. Obnovujeme tabuľky - bude na nich QR kód, ktorý naviguje návštevníkov na tu uvedené informácie, obnovíme zarastenú cestičku a zrekonštruujeme aj poškodenú úvodnú tabuľu. Do arboréta plánujeme zakomponovať aj informácie o Chránenom vtáčom území Malé Karpaty. Jeho hranica začína za označením konca obce tabuľou smerom na Zabité.
Arborétum je živá zbierka drevín cudzieho, ale aj domáceho pôvodu, ktoré sú schopné rásť v daných klimatických podmienkach. Slúži na všeobecnú demonštráciu drevín alebo na štúdium (napr. na výskum biologických vlastností samostatne rastúcich drevín alebo ich prirodzených skupín, na výskum introdukcie cudzokrajných drevín, ekotypov, geografických variantov ap., ich aklimatizácie, rozmnožovania alebo kríženia). Zakladá sa buď v parkovom usporiadaní (aby sa uplatnilo estetické pôsobenie drevín), alebo vo forme malých porastov rovnakého druhu. Vysádza sa podľa geografickej, ekologickej alebo systematickej príbuznosti. Prvé arborétum na svete bolo založené v 17. stor. vo Francúzsku.
Stromy pokrývajú okolo 30% našej planéty.
Produkujú kyslík, ktorý potrebujeme k životu a pohlcujú oxid uhličitý, ktorý vydychujeme. Jeden dospelý listnatý strom môže produkovať toľko kyslíka, že vystačí 10 ľuďom po celý rok.
Stromy tvoria les, ktorý môže ovplyvňovať aj regionálne počasie a vytvoriť svoju vlastnú mikroklímu.
Pomáhajú absorbovať prebytočnú vlahu, znižujú stratu pôdy, pomáhajú pri erózii a spomaľujú tok vody, čím zabraňujú záplavám. Skupiny stromov môžu taktiež slúžiť ako vetrolamy, pretože poskytujú oporu pre plodiny citlivé na vietor. Sieť koreňového systému dokáže stabilizovať veľké množstvo zeminy a pripraviť základ celého ekosystému proti erózii vetrom alebo vodou.
Stromy dokážu zachytiť znečisťujúce látky v ovzduší, ako napríklad oxid uhoľnatý, oxid siričitý a oxid dusičitý. Dokážu absorbovať rôzne toxíny z pôdy a táto jedinečná zručnosť je dôležitá najmä v oblastiach, kde sa nachádzajú kanalizácie alebo odtoky vody.
Stromy sú prírodné hlukové bariéry. Hluk sa zmierňuje, pretože v lesoch šuštia listy, šumia byliny a dôležitý je tiež spev vtáctva. Niekoľko dobre umiestnených stromov môže znížiť zvuk v pozadí o 5 až 10 decibelov, alebo teda asi o 50% pre ľudské uši.
Stromy či kry poskytujú ľuďom aj zvieratám potravu, a to ovocie, orechy, semená a šťavu, ale tiež umožňujú, aby v lesnej pôde rástli huby, lesné plody a chrobáky, ktoré sú pri potravinovom reťazci zjedené vtáctvom, králikmi, rybami a lesnou zverou.
Strom a iné rastliny žijúce v ich spoločnosti nás môžu liečiť. Mnohé lieky obsahujú liečivé rastlinné zložky.
Zo stromov sa vyrába papier, nábytok a drevo je základným stavebným materiálom.
Stromy vytvárajú liečivú energiu, a tak prechádzka lesom je dôležitým relaxačným prvkom. Naše celkové zdravie, odolnosť tela a dĺžka života závisia od kvality atmosféry. Vzduch nasýtený zápornými iónmi, ktoré sú dôležité pre naše zdravie, je v prírodnom prostredí, ktorým u nás je les, vodopád, jazero a po búrke. Bez stromov by neexistoval človek ani zvieratá.
Územie Arboréta Doľany má rozlohu 2,5 hektára a nachádza sa tu 59 druhov drevín. Prehliadka začína pri národnej kultúrnej pamiatke "Farský kostol sv. Kataríny", kde je umiestnená veľká informačná tabuľa o arboréte a chránenom vtáčom území.
Celá trasa má približne 822 m.
V rámci Arboréta Doľany sa nachádza vzácna odhadom 400 až 500 ročná lipa. Presný vek nebudeme zisťovať, pretože by sa musela narezať.
Nachádza sa pri kostolíku sv. Leonarda.
Vrstvy hornín, na ktorých táto lipa rastie, sú iba v okolí Dolian, preto sú nazvané dolianske. Sú zo zlepencov, brekcií, ale aj z pieskov a štrkov. Základ zlepencov tvoria vápencové štrky stmelené vápenatým tmelom, ktoré po pokvapkaní zriedenou HCl výrazne šumia (uniká CO2). Brekcie sú zasa z ostrohranných úlomkov dolomitu, ten na rozdiel od vápenca obsahuje viac horčíka. Dolianske vrstvy vznikali v mori, ktoré bolo v priestore dnešnej Podunajskej nížiny v mladších treťohorách, cca pred 14. mil. rokov. Zálivom zasahovalo do Malých Karpát, ktoré mu dodávali materiál podobne ako dnešnému náplavovému kužeľu. Jaskyňa za kostolíkom sv. Leonarda patrí medzi pseudokrasové jaskyne. Vznikla mechanickým porušením hornín na puklinách alebo zlomoch. Kostolík pochádza zo 14. alebo 15. storočia a je postavený v gotickom slohu. Zvláštnosťou kostolíka je, že jeho ľavá strana je zasadená do skalného masívu a tvorí tak pravú časť stavby. Vo vnútri je skala odstúpená a pomaly z nej kvapká voda, ktorú miestny zbierajú s myšlienkou, že potieraním na oči pomáha.
Google Sites
Report abuse