Opis

Chrbát je hnedý, brušná strana je svetlá s hnedými škvrnami. Množstvo a veľkosť týchto škvŕn sa individuálne líši. Fúz je hnedý, užší a menej nápadný než u sokola sťahovavého. Chvost je hnedý s nevýraznými priečnymi svetlými škvrnami. Sokol rároh je podobnej veľkosti alebo trochu väčší ako sokol sťahovavý, len rozdiel medzi samcom a samicou je menší. Dosahuje hmotnosť do 1200 g a rozpätie okolo 105-125 cm. Krídla sú širšie a menej špicaté než u sokola sťahovavého, chvost je dlhší.

Ako pôvodne stepný druh u nás obýva iba južné časti štátu v blízkosti prírodnej či kultúrnej stepi, kde loví. Hniezdi v nižších pohoriach alebo aj priamo na nížinách, v starých listnatých alebo zmiešaných lesoch, lužných lesoch, prípadne aj v stromoradiach, či na skalách.

Dospelé rárohy našej populácie sú stále až prelietavé, zimujú na hniezdisku či v jeho blízkosti alebo odlietajú až niekoľko desiatok kilometrov na miesta s vysokou koncentráciou koristi. Mladé jedince sú naopak prelietavé až sťahovavé a tiahnú do južnej Európy až Prednej Ázie..

Rozmnožovanie

Na hniezdiská sa vracajú vo februári alebo až v prvej polovici marca. Hniezdiť začínajú vo veku dvoch rokov. Hniezdia na skalách alebo na stromoch. Vlastné hniezda nestavajú, ale obsadzujú hniezda po iných veľkých vtákoch. Radi hniezdievali napr. aj v kolóniách volaviek, kormoránov, či bocianov bielych. Dokážu odohnať z hniezda a zabrať aj hniezda takých veľkých vtákov ako myšiaky lesné, orly kráľovské či orliaky morské. Radi obsadzujú aj umelé hniezda a búdky, v súčasnosti väčšina slovenských párov hniezdi práve takto. Samica znáša koncom marca až v prvej polovici apríla 3-4 vajíčka, na ktorých sedí približne 30 dní. Samec v tomto období loví korisť aj pre ňu, prípadne ju aj na krátko strieda pri zahrievaní vajec. Samica ostáva asi 2 týždne po vyliahnutí mláďat na hniezde alebo v blízkosti, zahrieva mláďatá a kŕmi ich. V tomto období loví všetku potravu samec. Neskôr loví aj samica. Mláďatá ostávajú na hniezde okolo 6 týždňov. Po vyletení sú ešte asi mesiac kŕmené rodičmi.

Potrava

Rárohy boli výrazne potravne viazané na sysle. Po ústupe sysľov sa zamerali na inú korisť a lovia predovšetkým vtáky. U nás sa zamerali predovšetkým na holuby a napr. v susednej Ukrajine na havranovité vtáky. Okrem toho sa v ich potrave objavujú drobné hlodavce, chrčky, široké spektrum malých až veľkých vtákov (do veľkosti kačice divej).

Na území Slovenska bol doteraz zaznamenaný výskyt 7 druhov sokolov, z ktorých jeden je v súčasnosti na Slovensku považovaný za vyhynutého. Zástupcovia čeľade sokolovité majú spoločné charakteristické znaky, ktorými sú napríklad dlhé, končisté krídla a krátke nohy s dlhými prstami. Žiaden zo sokolov si nestavia vlastné hniezdo, využívajú hniezda postavené inými druhmi vtákov. Sokol rároh (Falco cherrug) patrí do skupiny tzv. „veľkých“ sokolov, kam okrem neho radíme aj sokola sťahovavého (Falco peregrinus). Dĺžka tela dospelého jedinca sokola rároha je približne 49 - 54 cm, rozpätie krídel 110 - 126 cm, pričom samice sú spravidla väčšie ako samce. 

Zdroj: Sokol rároh (Falco cherrug) , www.polovnictvo.com