Opis

Tesár čierny alebo ďateľ čierny (lat. Dryocopus martius) je druh z čeľade ďatľovité zástupca rodu Dryocopus z podčeľade pravé ďatle (Picinae). 

Svojou veľkosťou a prevažne čiernym perím s červenou farbou na temeni je tesár čierny skoro nezameniteľný. Je veľký asi ako havran ale štíhlejší a so zreteľne dlhším chvostom. Má dĺžku tela asi 450 – 550 mm a rozpätie krídel 640 – 680 mm. Vďaka svojmu čiernemu sfarbeniu a červenej farbe na temene si ho nemožno v strednej Európe zameniť so žiadnym iným vtáčim druhom. Vyskytuje sa v troch rasách vo veľkej časti severnej a centrálnej palearktídy. Odhliadnuc od hlavy pôsobí jednofarebne čierno. Zblízka a za dobrého svetla vidíme menšie odchýlky v odtieni čiernej. Vrchná strana je viac čierna a lesklá, perie má modrastý nádych. Spodná strana je matnejšia, zreteľne svetlejšia s jemným nádychom tmavosivej alebo hnedastočiernej. Obnosené perie sa neleskne a má farbu drevného uhlia. Ručné letky sú často svetlejšie než ostatné perie a s hnedastým odtieňom. U sediaceho tesára je nápadný jeho dlhý chvost, slúžiaci ako opora, ktorý je zreteľne rozdvojený a jednofarebne čierny. Zobák je sivobiely so zreteľnou tmavosivou špičkou, pri koreni široký, asi 5 – 6 cm dlhý. Dúhovka je u dospelých vtákov z diaľky biela, z blízky je svetlo krémovej farby.

Tesár čierny je aktívny cez deň. Dennú aktivitu začína v čase východu slnka a spaciu dutinu vyhľadáva večer pri západe slnka. Samce vyhľadávajú svoje spacie dutiny skôr ako samice.

Hlasy 

Svojim prejavom je to nápadný vták. Ozýva sa ďaleko počuteľným hlasom. Za priaznivých poveternostných podmienok ho možno zaznamenať aj do vzdialenosti vyše kilometra. Najčastejšie počuť jeho hlas "krr-krr-krr-krr-krr", ktorý používa za letu a melancholicky znejúce tiahle klesajúce volanie "klijéé.. klijéé..", ktoré vydáva za sedu, prezentujúc tak svoju prítomnosť a lokalizáciu alebo ak je vyrušený. Pri veľkej nervozite volá v krátkych intervaloch s niekoľko sekundovými odstupmi. Na konfliktnú situáciu poukazuje lomene znejúca obmena  – "klikje". Tieto hlasy počuť celý rok, s výnimkou neskorého hniezdneho obdobia a kŕmenia.

Iba v čase toku a v skorej fáze hniezdenia vydáva sexuálne motivované strofy "kuo.. kui-kui-kui-kui.." alebo "kli-kli-kli". Strofa pozostáva až z 20 elementov, pričom prvý element je od ostatných mierne odstúpený. Celkovo znie vysoko a kovovo. Týmto hlasom vytyčuje alebo potvrdzuje hranice svojho revíru. Okrem toho obe pohlavia vydávajú počas najväčšieho sexuálneho vzrušenia pri kopulácii zrýchľujúci sa rad tichých hlasov "Kia".

Tiché "Rür" a hlasnejšie "Kijak" možno počuť len v antagonistických situáciach a to iba v rámci druhu. Napríklad aj pri výmene na hniezde, čo poukazuje na skrytú agresivitu hniezdnych partnerov.

Okrem hlasu toku a tiahleho hlasu "kjéé" slúži i bubnovanie na označenie teritória, na získanie kontaktu a na upevnenie partnerstva. Jeden vír takého bubnovania pozostáva aj zo 60 úderov. Pri priemernej frekvencii 17 úderov za sekundu trvá jedna strofa aj tri sekundy. Bubnujú obe pohlavia. Samičky však zriedkavejšie a najčastejšie pomalšie, kratšie i tichšie. Na rozdiel od samíc, samci uprednostňujú na bubnovanie jeden hlavný strom, ktorý môže byť vzdialený od hniezdneho alebo ich hlavného spacieho stromu aj vyše kilometra.

V čase toku a počas hniezdenia často počuť demonštratívne klopanie. Býva rôznej hlasitosti. Ďatle ho používajú pri ukazovaní bútľavín a tiež poukazuje na preskokové jednanie v konfliktnej situácii, napríklad pri výmene na hniezde.

Výskyt

Obýva Palearktídu od Španielska po Kamčatku. Je to najväčší európsky ďateľ. V strednej Európe je to bežný hniezdič, miestami hojný, ktorý obsadzuje aj fragmentované lesy a malé lesíky. Hniezdi na väčšine územia Slovenska, hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné na 91,4 % mapovacích kvadrátov, zimovanie bolo zistené na 92,10 % mapovacích kvadrátov. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov tesár čierny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, napriek tomu, že druh rozšíril svoj areál v Západnej a Strednej Európe i v Japonsku a v rokoch 1980 – 2013 sa v Európe jeho stavy mierne zvýšili. Od roku 2021 je trend v Európe klasifikovaný ako neznámy a v jeho areáli rozšírenia dochádza k poklesu plochy lesov rýchlosťou 6,9% za posledné tri generácie (11,6 rokov). To môže viesť k poklesu aj populácie tesára čierneho, pretože je to druh stredne závislý na lesnom ekosystéme.

Hojne rozšírený druh po celom území Slovenska. Hniezdenie je zistené od nížiny do nadmorskej výšky 1 500 m n. m.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 – 2 500, zimujúcich jedincov 4 500 – 6 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. 

V strednej Európe preferuje staršie topoľové lužné lesy na nížinách, bukové lesy v stredných polohách a vo vyšších polohách zmiešané a z ihličnatých smrekové lesy. Niektoré časti jeho teritória majú špeciálne určenie ako potravinové miesta, bubnovacie stromy a hniezdne teritórium s viacerými hniezdnymi dutinami. Na hniezdne teritórium má špeciálne nároky ohľadom štruktúry porastu, vyžaduje vysoké stromy s holými kmeňmi a prvými hrubými konármi až vo výška viac ako 10 m, porasty s typickou uzavretou klenbou a sálového charakteru. V tesnom susedstve hniezdneho stromu môžu byť aj stromy s konármi v dolnej časti kmeňov, ale nie mladé stromy vo výške vletového otvoru hniezdnej dutiny.

Migrácia

V dospelosti stály vták, v celej svojej oblasti rozšírenia verný svojmu hniezdisku. Aj počas zimy s vysokou snehovou pokrývkou sa snaží zotrvať vo svojom hniezdnom teritóriu. Len silný nedostatok potravy ho prinúti ku potulkám, ktoré zvyčajne nebývajú na veľké vzdialenosti. Prečkajú v oblastiach kde je málo snehu alebo zletia z vyšších polôh do dolín. Ostáva nejasné, či svoje najsevernejšie hniezdiská pravideľne opúšťajú. Mladé vtáky zvyčajne odmigrujú len do 50 km. To v prípade že v okolí kde vyrástli je možné vytvoriť revír. V opačnom prípade dokážu zaletieť skoro do 500 km vzdialenosti, vo výnimočných prípadoch preletia až do vzdialenosti 1 000 km. Stredoerópske tesáre migrujú prevažne západným alebo juhovýchodným smerom.

Vďaka reštrukturalizácii v lesníctve dokázal tesár čierny rozšíriť svoj hniezdny areál v Európe v priebehu 20. storočia silno na západ a na sever. V západnej Európe sa rozširovanie jeho areálu vo veľkej miere už zastavuje.

Hniezdenie

Hniezdne dutiny si v strednej Európe zakladajú hlavne na hrubých stromoch s vysokým kmeňom. Hniezdi raz ročne. Hniezdo je umiestnené vo vytesanej dutine s okrúhlym, jemno elipsovitým otvorom alebo i hranatých priemerne 8,5 – 12 cm. Hĺbka asi 30 – 60 cm, šírka 25 cm. Na dutine pracujú viacero rokov, priemerne pribudne v každom teritóriu raz za 5 rokov nová hniezdna dutina. Samica znáša (3) 4 – 5 (6) bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia (v noci samec) počas 12 až 14 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia počas asi 24 – 28 dní na hniezde.

Potrava[

V lete sa živia predovšetkým mravcami žijúcimi v dreve. Ich hniezda odkrývajú po celých plochách aj na väčších kmeňoch stromov. V zime sa zameriavajú na mraveniská.