Opis

Žltochvost hôrny (iné názvy: žltochvost lesný, žltochvost záhradný; lat. Phoenicurus phoenicurus) je malý vták z čeľade muchárovité. Meria 18 cm a váži 13 - 19,4 g. Samček aj samička majú hrdzavý chvost a kostrč. Samček má čierne líca a hrdlo, biele čelo, sivý vrch hlavy i chrbát. Prsia a boky má hrdzavočervené. Na jeseň majú pierka na hrdle biely lem. Samička má chrbát sivohnedý a spodnú časť tela žltohnedkastú. Mláďatá sú škvrnité podobne ako mláďatá čiervienky obyčajnej, majú však hrdzavý chvost ktorým pokyvkávajú.

Hlas

Vábenie znie podobne ako u kolibiarika spevavého "hüid", hlas nepokoja "tik" a je pre neho typická kombinácia týchto hlasov vo forme "hüid, hüid, tik-tik-tik". Žltochvost hôrny má melodický ale trochu melancholicky znejúci spev, do ktorého zaplieta aj hlasy iných vtákov. Spev často začína vábením "hüit" a zvukom "Tüi-tüitüi-tüi".

Výskyt 

Hniezdi od severnej Afriky cez Európu až po strednú Sibír a Bajkalské jazero. Na Slovensku žije v redších listnatých lesoch so starými bútľavými stromami. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov žltochvost hôrny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne stúpli.

Je to prísne sťahovavý druh. Prilietajú od konca marca do mája, odlietajú od septembra do októbra. Na Slovensku hniezdi až do 1 500 m n. m. (vo Vysokých Tatrách a Nízkych Tatrách). Najvyššie hustoty dosahuje v dubovom lese bez podrastu, priemerne 3,8 páru/10 ha.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 - 15 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny pokles od 20 - 50%. 

Žije v lesoch parkovitého charakteru, najmä ak sú bez podrastu. Obľubuje riedke listnaté lesy s polámanými stromami, aké sú často na hrebeňoch (hrebeňové bučiny, napríklad Vtáčnik 1 340 m n. m., Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy, Nízke Tatry a Veľká Fatra). Hniezdi aj v zmiešaných lesoch, borovicových lesoch v parkoch a záhradách, v sadoch a brehových porastoch so starými stromami.

Hniezdenie

Hniezdi dva razy do roka v dutinách stromov, múrov i v búdkach. Stavajú malé hniezdo z listov tráv, korienkov, vo vnútri srsť a perie. Na 5 - 6 (8) modrozelených vajíčkach sedí hlavne samica 13 - 14 dní. Po vyliahnutí obaja rodičia kŕmia mláďatá 12 - 14 dní.

Potrava

Žltochvost hôrny sa živí hmyzom, larvami a kuklami. Potravu zbierajú zo zeme, na konároch, na vodnej hladine a chytajú vo vzduchu.