Dajte mobil na šírku.

Opis

Muchár sivý alebo muchárik sivý (Muscicapa striata) je malý druh spevavca z čeľade muchárovité (Muscicapidae).  Je o niečo menší ako vrabec, dorastá do dĺžky 13,5 – 14,5 cm, v rozpätí krídel meria 23 – 25 ​​cm a váži asi 16 g. Má štíhle telo, relatívne veľkú hlavu, dlhé krídla a chvost. Zvrchu je jednotvárne sivohnedý, spodinu tela má svetlú, hruď nevýrazne hnedo pruhovanú. Končatiny, zobák i oči sú tmavé. Obe pohlavia sa sfarbením nijako nelíšia, mladí vtáci majú na vrchnej strane tela svetlo hnedé škvrny.

Výskyt

Vyskytuje sa takmer v celej Európe, východne zasahuje až po Mongolsko. Izolované populácie existujú aj v Severnej Afrike. Je sťahovavý so zimoviskom v Subsaharskej Afrike. V rokoch 1970 – 1990 bol u európskej populácii zaznamenaný viditeľný pokles, v súčasnej dobe je však už považovaná za stabilizovanú. Tieto výkyvy početnosti sú pripisované zmenám klímy, stratám vhodných biotopov, ako sú staré porasty a tiež nadmernému využívaniu insekticídov. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov muchár sivý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 mierne klesali, populácia v Severnej a Strednej Európe klesá kvôli zmenám biotopov, chladnejším letám a strate dostatku hmyzu z dôvodu znečistania prostredia a používania insekticídov. Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov mal trend muchára sivého v Európe za roky 1980  – 2017 mierny pokles.

Na území Slovenska hniezdi v počte 65 až 150 tisíc kusov a patrí medzi najrozšírenejšie druhy (v Česku 30 až 60 tisíc a je chránený a v Európe 6 – 19 / 14 – 22 mil.) do 1 500 m n. m., sa zdržiava od apríla do októbra. Najvyššie hustoty boli zistené v lužných lesoch (až 9 párov / 10 ha), potom v dubovo-hrabových lesoch 12 párov na 100 ha, s pribúdajúcou nadmorskou výškou hustoty klesajú až na hodnoty 1 pár / 100 ha (horské smrečiny).

Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. 

Trend početnosti muchára sivého na Slovensku mal podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009 ako aj v rokoch 2005  – 2012 mierny nárast.

Žije vo svetlých listnatých lesoch, parkoch, na cintorínoch a v záhradách. Obľubuje okraje lesov, aleje a sady.

Hniezdenie

Okrem obdobia hniezdenia žije samotársky. V Strednej Európe hniezdi 1x až 2x ročne od mája do augusta. Je obvykle monogamný, u niektorých samcov sa však objavuje aj bigamia. Miskovité hniezdo, z machu a korienkov vystlané zvieracími chlpmi, perím alebo vlnou, stavia prevažne samica v polodutinách stromov alebo na budovách obvykle vo výške 1 – 15 m, často obsadzuje i polootvorené búdky. V jednej znáške je väčšinou 4 – 5 svetlých, hnedo škvrnitých, 18,7 x 14,1 mm veľkých vajec, na ktorých 11 – 15 dňovej inkubácii sa podieľa samotná samica. Mláďatá, ktoré hniezdo opúšťajú po ďalších 12 – 16 dňoch, kŕmia obaja rodičia. Pohlavne dospievajú už v prvom roku života. Väčšina európskych vtákov nerozozná svoje vajcia od iných, čo pre svoj prospech využíva kukučka. Muchár sivý má však vynikajúcu schopnosť rozpoznať cudzie vajcia a vie zistiť, že sa stal obeťou podvodu.

Potrava

Živí sa najmä lietajúcim hmyzom, na ktorý číha z vyvýšenej pozorovateľne a ktorého sa zmocňuje v lete. Za priaznivého počasia sú touto taktikou ulovené až dve tretiny koristi, v opačnom prípade však po potrave pátra najmä na stromoch, v tráve, na stenách alebo v komposte. V jeho potrave sú zastúpené najmä dvojkrídlovce, ale objavuje sa tu aj široká škála iných hmyzích druhov, vrátane vošiek, vážok, čmeľov, ôs alebo motýľov. V malej miere sú tu ďalej zastúpené aj dážďovky a rôzne plody.