Opis

Výr skalný (lat. Bubo bubo) je druh sovy z čeľade sovovité (lat. Strigidae). Ide o najväčšiu európsku sovu. Dĺžka tela je asi 600 - 750 mm, krídla 470 mm, chvost 255 mm, rozpätie krídel má 160 - 188 cm a váži 1330 - 2800 g s vyvinutými „ušami“ a až po pazúry a zarastené nohy. Je hnedohrdzavý s tmavými škvrnami, na brušnej strane s výraznejšími škvrnami a pruhovaním. Počas letu v noci je nápadná veľká hlava a menší uťatý chvost s dlhými krídlami. Typický je kolísavý let.

Hlas

V čase párenia sa samec často ozýva typickým ďaleko počuteľným dvojslabičným teritoriálnym hlasom ako "huho", "uujo"[7] alebo „hu“, „hu“ či "U-hu".

Výskyt

Stály vták. Obýva lesné komplexy, staré zárasty a skalnaté biotopy. Hniezdi v zrúcaninách, v dutých starých stromoch, vo výklenkoch skál, v opustených kameňolomoch, alebo obsadzuje hniezda iných vtákov. Hniezdi od nížin (200 m) až do stredných výšok (1 000 – 1 500 m). V marci až v apríli znáša 2 – 3 biele vajíčka veľkosti 60x49 

Vyskytuje sa v celej Palearktíde, od severnej Afriky vo väčšine Eurázie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov výr skalný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci. Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 300 - 400, zimujúcich jedincov 700 - 1 000. Na Slovensku sa vyskytoval po celom území. Hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné na 51 % mapovacích kvadrátov. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytoval boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Vcelku je vzácny, v posledných rokoch však bolo badať určitú stabilizáciu v počte hniezdiacich párov.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 300 – 400 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné. V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 300 – 400 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.

Potrava

Loví predovšetkým nad voľnými plochami v lesnatej krajine a to v nízkom lete alebo z pozorovateľne. Doba lovu je variabilná, väčšinou sa však sústreďuje na súmrak a svitanie. Pri hľadaní koristi používa predovšetkým sluch, často sa ale tiež riadi zrakom. Výhradne loví stavovce vo veľkosti od hraboša po zajaca. Z cicavcov je to najčastejšie hraboš poľný, jež, potkan, zajac poľný, hryzec vodný a pod. Letiac unesie aj dospelého zajaca. Z vtákov bola najčastejšie zistená jarabica poľná, myšiak hôrny, myšiarka ušatá, sova obyčajná, holub domáci, bažant obyčajný a vrana obyčajná.