Opis

Hlohyňa šarlátová je vždyzelený ker (s listami prežívajúcimi viac ako jedno vegetačnú sezónu), vysoký 2 až 5 m. Konáre sú v mladosti sivo chlpaté, neskôr lysé, červenohnedé, lesklé a tŕnité. 

Listy

Listy sú neopadavé, elipsovité až obrátene vajcovito elipsovité, na okraji vrúbkovane pílkovité, 20 až 40 (-50) mm dlhé a 10 až 15 (-20) mm široké, na líci lesklé, tmavozelené, na rube svetlejšie, v mladosti pri stopke chlpaté, neskôr lysé. Listová stopka je dlhá 5 až 10 mm. 

Kvety

Súkvetie je mnohokvetý mnohoramenný vrcholík. Jeho päťpočetné kvety majú v priemere 8 mm. Kvetné stopky sú dlhé 5 mm, kališné zuby sú chlpaté, korunné lupienky sú o niečo dlhšie ako kalich, má päť piestikov. Kvety sú biele alebo ružovožlté. Plodom je viacsemenná guľatá kôstkovica, s priemerom 5 až 7 mm, je červená, zriedkavejšie žltá alebo oranžová, na rastline je dlho zotrvajúca. Hlohyňa šarlátová sa rozmnožuje semenami, odrezkami a štepením. Kvitne v máji až júni a je opeľovaná včelami. Semená najlepšie klíčia po studenej stratifikácii počas 90 až 120 dní. Prudké teplotné zmeny s mrazmi spôsobujú jej vymŕzanie.

Pôvod a výskyt

Hlohyňa šarlátová pochádza z južnej Európy (od Talianska až po Krym) a jej prirodzený areál zasahuje až k pokoriu Kaukaz. Pôvodným druhom je aj v Turecku, Iráne a Libanone. Hlohyňa bola introdukovaná aj v Amerike, Karibiku, Ázii, Afrike a Oceánii. Podľa fosílnych záznamov z pleistocénu, zástupcovia hlohýň zasahovali až na sever Talianska a do Británie, čo naznačuje, že klíma bola podstatne teplejšie ako v súčasnosti. Hlohyňa šarlátová je najlepšie prispôsobená miernemu stredomorskému podnebiu. Darí sa jej v skalnatých a strmých oblastiach, lesoch, pobrežných krovinách a okrajoch ciest, často sa vyskytuje na narušených lokalitách. Je prispôsobená pôdam s jemnou až strednou štruktúrou, ale rastie aj na iných pôdach, ak sú dobre odvodnené. Toleruje silný vietor. Uprednostňuje plné slnko a je odolná voči suchu. Preferuje mierne kyslé pôdy s pH 6,1 až 6,5, ale toleruje aj neutrálne a mierne zásadité pôdy. Vyskytuje sa v oblastiach s ročným úhrnom zrážok od 950 mm do 1 350 mm, v regiónoch s priemerným najteplejším mesiacom 26° až 30°C. Nedarí sa jej v horúcom tropickom podnebí.

Využitie

Hlohyňa šarlátová dobre znáša rez, a tak sa jej kry často vedú po stenách budov, ktoré tak nadobúdajú v jesenných mesiacoch zaujímavý vzhľad. Oranžová farba malvičiek v kontraste s tmavou lesklou zelenou farbou listov a plody dlho vytrvávajú na kroch (pokiaľ ich nezozobú vtáky), sú jej najväčšou ozdobou. Preto sa stala vhodným doplnkom modernej architektúry. Z jej plodov sa niekedy varila marmeláda.